Maciej Piotr Synak


Od mniej więcej dwóch lat zauważam, że ktoś bez mojej wiedzy usuwa z bloga zdjęcia, całe posty lub ingeruje w tekst, może to prowadzić do wypaczenia sensu tego co napisałem lub uniemożliwiać zrozumienie treści, uwagę zamieszczam w styczniu 2024 roku.

niedziela, 29 grudnia 2019

Kracun





Kračún (slovanský sviatok)

Skočit na navigaciSkočit na vyhledávání
Ruské vianočné blahoželanie zo začiatku 20. storočia (teda z modernejšieho obdobia než je predmet článku)
A. Piotrowski, Kolędnicy, 1929
Kračún (iné názvy: kračun, kračuň, koleda, koľada, hody) bol slovanský sviatok zimného slnovratu. S príchodom kresťanstva bol tento sviatok nahradený Vianocami.
Všetky uvedené názvy znamenali u Slovanov pôvodne (a u niektorých Slovanov dodnes znamenajú) aj samotný zimný slnovrat, okrem toho u niektorých Slovanov dnes znamenajú Vianoce.

Názvy a ich pôvod[upraviť | upraviť kód]

Kračún[upraviť | upraviť kód]

Slovo Kračún je najstaršie domáce slovanské pomenovanie Vianoc. Dodnes sa používa:[1]
  • v podobe kračún/kračun/kračuň (význam: Vianoce) v slovenských nárečiach (južné stredné Slovensko a bývalá Zemplínska župa)
  • v podobe karácsony (význam: Vianoce) v maďarčine, ktorá slovo prevzala ešte v čase starých Maďarov zo slovenčiny v podobe kračoň, z ktorej sa neskôr vyvinula podoba karáčoň (v dnešnom pravopise karácsony)
  • v podobe crăciun (význam: Vianoce) v rumunčine
  • v podobe kračun (význam: zimný slnovrat) v srbčine a bulharčine
  • v podobe koročun/karačun (význam: zimný slnovrat alebo Vianoce) v ruských nárečiach
  • v podobe karačun (význam: krivá vec, najmä drevo) v bieloruštine
  • v podkarpatskej rusínčine[2]
K pôvodu názvu Kračún možno konštatovať podľa J. Kerďa, že je viac ako pravdepodobné, že lexéma kračún pochádza z južnopraslovanského koreňa *kark-, ktorý po metatéze *krak- a následnej 1. slovanskej palatalizácii *krak-j-un vyústila do absolútne logického tvaru kračun. Tieto transformácie sa udiali zhruba do 8. storočia, teda ešte v južnopraslovanskom období, kým v oblasti východopraslovanského makrodialektu musel byť ekvivalentný tvar *kork-j-un, z čoho potom logicky vyplynuli formy koročun/karačun, doložené aj v Novgorodskej kronike z r. 1143...Koreň kra- je typicky južnoslovanský... Na dôvažok treba vari uviesť aj základnú sému tohto praslovanského koreňa: vracanie, krátenie, krčenie (porov. Ondruš, 1994, s. 18), čo je vlastne istou syntézou generického a symbolického významu zimného slnovratu – najkratšieho dňa, vracania sa svetla, slnka...Zo sémantického hľadiska primárna konotácia termínu kračún/crăciun predstavuje teda syntézu symbolického významu zimného slnovratu – skrátenie, maximálne „skrčenie“ dňa a začiatok návratu, „vratu“ slnečného svetla. Táto primárna konotácia súvisí priamo s pohanskou oslavou zimného slnovratu, ktorá bola ešte veľmi živá v začiatkoch kresťanstva jednak u severogermánskych, ako aj praslovanských kmeňov. S touto oslavou sa viaže aj pohanská obyčaj pálenia kmeňov a konárov....Záverom konštatujeme, že termín Crăciun/Kračún...treba vykladať ako...relikt južnopraslovanského pôvodu ešte z dôb pohanstva. Táto lexéma bola prevzatá Protorumunmi, resp. balkánskou romanizovanou populáciou a starými Maďarmi. Hlboko prenikla, vzhľadom na starobylú tradíciu spojenú s narodením a vítaním Krista, aj do pastierskeho zvykoslovia. Je veľmi pravdepodobné, že do oblastí Podkarpatskej Rusi, ako aj do východného a južnostredoslovenského dialektu tento lexikálny južnopraslovanský petrifikát prenikol cez karpatsko-pastiersku filiáciu, podobne ako viacero južnopraslovanských pastierskych termínov.[2] Mierne odlišne etymológiu prezentuje Š. Ondruš: Historická podoba kračun: koročun mala pred 8. storočím podobu korčun, pred 5. storočím kork-jun...Oproti západoslovanskej podobe krok bola u južných Slovanov predhistorická podoba kork, z ktorej od 8. storočia po praslovanskej metatéze vznikla forma krak. Spomínané slovo krak má podľa Ondruša rovnaký pôvod ako naše slová krok a krk a malo aj metonymický význam noha.[1]
Podľa viacerých neslovanských lingvistov je slovo latinského pôvodu. Navrhuje sa pôvod v slove colationis alebo v slove creatione/creationis alebo vo výraze quartum jejunium. Podľa B. Beneša by slovo mohlo pochádzať z gréckeho výrazu en hemera ton christougennon. Správnosť týchto výkladov z latinčiny a gréčtiny je podľa Kerďa nepravdepodobná.[2]
Podľa niektorých autorov slovo kračún znamená "najkratší deň (v roku)", takýto výklad však nie je jazykovo presvedčivý.[3]

Koleda[upraviť | upraviť kód]

Názov koleda či koľada (po starosloviensky колѩда; dnes v rozličných významoch po rusky/ukr./bielor. колядa - koľada, po bulharsky кoледа - koleda, po poľsky kolęda, po česky, slovensky, slovinsky, srbsky a chorvátsky koleda) pravdepodobne pochádza z latinského slova саlеndае, ale existujú aj iné názory. U Bulharov a východných Slovanov sa ako koleda/koľada dodnes označujú (okrem iného) Vianoce či vianočné obdobie. [4] Calendae (po slovensky kalendy) je latinské slovo, ktoré znamená 1. prvý deň v mesiaci, 2. mesiac.[5] Vzťahuje sa najmä na oslavy prvého dňa prvého mesiaca roka a keďže zimný slnovrat znamenal začiatok nového solárneho roka, dostal zimný slnovrat názov calendae.[3] Napríklad na Slovensku sú koledy vianočné piesne, ktoré chodia do ľudských príbytkov spievať koledníci. Koledníci sú najmä detí a mladí ľudia.

Hody[upraviť | upraviť kód]

Slovo hody sa dodnes používa (vo význame Vianoce) v slovenčine (na východnom a strednom Slovensku) a v (dolnej aj hornej) lužickej srbčine. Názov súvisí s ruským slovom god, čiže rok.[1]

Oslavy zimného slnovratu[upraviť | upraviť kód]

Najstaršia zmienka o slovanských oslavách zimného slnovratu je v Sinajskom euchológiu (10. stor.) v podobe колѩда. V texte sa kritizujú tí, čo 1. januára chodia oslavovať koledu, ako to prv robili pohania.[3][4]
Zimný slnovrat je najmä oslavou slnka a boha s ním spojeného. K rituálom spojeným so solárnym aspektom zimného slnovratu patrí pálenie ohňov (veľkých alebo aspoň sviečok), ktoré horeli až do svitania a bdelo sa pri nich až do svitania. V Rusku sa posielalo z kopca horiace koleso. U južných Slovanov sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, zvané badnik, ktorého zvyšky sa považovali za posvätné (obdoba existuje u Germánov a Litovcov, z čoho vyplýva, že ide o veľmi starý zvyk). Cez oheň sa aj skákalo ako forma očisty a podobne.[3]
Ďalším aspektom tohto sviatku je fakt, že počas zimného slnovratu sa hranica medzi našim svetom a svetom mŕtvych považovala za otvorenú (dobré aj zlé duše mŕtvych sa teda v tomto čase voľne pohybujú po svete). Z toho vyplývalo po prvé, že si Slovania v tomto období roka uctievali predkov. Toto uctenie malo veľa podôb, napríklad Slovania zvykli pri štedrovečernej večeri prestierať aj skonaným členom rodiny. Po druhé sa Slovania v tomto období roka museli chrániť pred zlými duchmi, vlkolakmi, vílami, čertmi a podobne, a to napr. nosením masiek, používaním cesnaku alebo veselými oslavami.[3]
Počas 12 dní medzi dňom Božieho narodenia a 6. januárom prebiehalo koledovanie (názov je odvodený od názvu sviatku koľada/koleda), teda obradné obchôdzky.[3]



Brak komentarzy:

Prześlij komentarz